Spišský hrad

Zdieľať článok

Spišský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 1993 je ako súčasť pamiatkového súboru Levoča. Od roku 1990 je hradné bralo spolu s hradným komplexom chránené ako chránený prírodný výtvor, od roku 1996 ako národná prírodná pamiatka Spišský hradný vrch.

Spišský hrad je zrúcanina hradu, ktorá zaberá vrchol travertínovej kopy Spišský hradný vrch. Tvorí dominantu širokého okolia na hlavnom cestnom ťahu spájajúcom východoslovenské regióny Spiš a Šariš. Je nielen dôkaz vývoja architektúry od 12. do 18. storočia u nás, ale svojou rozlohou, ktorá prevyšuje 4 hektáre (presne 41 426 m²) je jeden z najväčších hradných komplexov na Slovensku.

Umiestnenie Spišského hradu na kopci s nadmorskou výškou 634 m a s takmer kolmými stenami (vysokými 20 – 40 metrov) vytvára aj bez kamenných múrov neprístupné a nedobytné miesto. Prirodzená strategická poloha hradného brala, ale aj priľahlých svahov predurčovali toto miesto na osídlenie a je preto úplne prirodzené, že bolo kontinuálne obývané takmer bez prerušenia od 5. tisícročia pred Kr. až po spustnutie hradu v 18. storočí.

Spišský hrad a jeho história

Spišský hrad predstavuje nielen unikátnu stavebnú pamiatku, ale zasluhuje aj všeobecnú pozornosť svojím významným zástojom v dejinách regiónu i celej krajiny. Mnohé historické udalosti či osudy historických osobností sa priamo viažu na tento hrad.

Súčasťou Uhorska sa stal Spiš definitívne až v 12. storočí. Kráľovský rod Arpádovcov nechal na mieste zaniknutého hradiska Kotínov vystavať strážnu a zároveň obytnú vežu. Bola to v tých časoch ojedinelá hradná architektúra. Plnila správnu funkciu pre rozsiahlu oblasť kráľovského domínia. V súčasnosti zostali z veže už iba základy. Zanikla niekedy v 13. storočí. Ešte predtým na kopci vznikol rozsiahly kamenný komplex reprezentatívneho kráľovského sídla Ondreja II. a jeho syna Kolomana.

Kamenné hrady sa počas mongolského pustošenia osvedčili a tak kráľ Belo IV. poveril listinou z roku 1249 spišského prepošta Mateja ďalšou výstavbou na hrade. Najnovšie výskumy potvrdili staršie domnienky, že okrem stavebnej činnosti na hornom hrade, bolo vybudované aj samostatné opevnenie na juhozápadnom svahu, druhý samostatný hrad, s dvomi románskymi obranno-obytnými vežami, ktoré sú dnes súčasťou opevnenia veľkého dolného nádvoria.

Za panovania kráľa Ľudovíta z Anjou, možno už jeho otca Karola Róberta, boli oba hrady prepojené. Výstavbou rozličných hradobných úsekov a brán tak hrad postupne nadobudol dnešné rozdelenie na horný hrad a tri samostatné predhradia s celkovou rozlohou asi 40 tisíc metrov štvorcových. Vtedy bola prestavaná i dnešná hlavná vstupná brána, vybudovaná po mongolskom vpáde. Samostatne stojace piliere, ktoré sú pred ňou, boli niekedy súčasťou obrannej palisády zo 17. storočia.

V 15. storočí, keď zomrel kráľ Albrecht Habsburský a Spiš sa spamätával z nedávneho plienenia husitmi, kráľovnej Alžbete sa narodil syn Ladislav Pohrobok. Alžbeta povolala Jána Jiskru z Brandýsa, aby hájil Pohrobkove nároky na trón. Jiskra získal Spišský hrad v roku 1443 z nepriateľských rúk dohodou s kapitánom hradu. Jeho vojsko sa utáborilo na juhozápadnom svahu hradného kopca, v areáli dolného predhradia. Uprostred neho postavili pevnôstku kruhového pôdorysu.

Dolné nádvorie Spišského hradu s rekonštruovanými kruhovými základmi tzv. Jiskrovej pevnôstky z prvej polovice 15. stor. V teréne sú zreteľné stopy vodnej priekopy, ktorou bola stavba obohnaná.

Po splnení svojej historickej úlohy sa Jiskra stiahol z Uhorska a hrad za vojenské zásluhy daroval v roku 1464 nový uhorský kráľ, Matej Korvín, rodine Zápoľovcov. Bratia Imrich a Štefan iniciovali neskorogotickú prestavbu. Upravili románsky palác, vybudovali paláce na západnej strane akropoly a prestavali kaplnku sv. Alžbety. Vznikla však buď ešte na podnet kráľa Žigmunda Luxemburského alebo až za Juraja Turzu v polovici 15. storočia, ktorý mal vtedy hrad v zálohu.

Novými majiteľmi Spišského hradu sa od roku 1531 stali opäť Turzovci. Vystavali v hornom hrade nové renesančné objekty a rozmáhajúcej sa delostreľbe prispôsobili celé opevnenie. Poslední vlastníci, Čákiovci, pristavali k západným palácom arkádové chodby a pavlačami zjednotili nové paláce na východnej strane. Na Spišskom hrade sa zdržiavali len do začiatku 18. storočia. Po skončení stavovských povstaní v Uhorsku ostala na hrade len malá cisárska posádka. Hrad bol však už vtedy zle udržiavaný.

V roku 1780 vypukol na hrade požiar. Bol to začiatok jeho pomalej premeny na ruinu. Jeho poslední majitelia oň definitívne prišli až vyvlastnením po druhej svetovej vojne. Práve oni boli iniciátormi prvého výskumu v jeho rozvalinách v roku 1906. Už v roku 1961 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Na hrade sa vtedy začalo s archeologicko-architektonickým výskumom, ktorý bol zavŕšený jeho čiastočnou rekonštrukciou a postupným sprístupnením verejnosti v rokoch 1983, 1985 a 1999.

Expozičné priestory na Spišskom hrade

Hlavná časť zachovaných budov sa nachádza na hornom hrade, kde zaujme predovšetkým renesančná arkádová chodba pochádzajúca z prelomu 16. a 17. storočia. Mala funkciu spojovacieho článku medzi západnými gotickými palácmi, obrannými časťami a kaplnkou. Dnes slúži ako expozičná miestnosť s výstavou obranných zbraní a archeologických nálezov.

Hradná kaplnka

Kaplnka bola postavená v dvoch fázach. Jej vznik pravdepodobne súvisel so stavebnými úpravami Spišského hradu v rokoch 1430 – 1437. Zastropená bola najskôr plochým, pravdepodobne kazetovým stropom. Zaklenutie v podobe kamenných rebier, znamenajúce súčasne zavŕšenie stavebných prác na kaplnke, bolo realizované neskôr, pravdepodobne v druhej polovici 15. storočia za panstva nových majiteľov hradu – Imricha a Štefana Zápoľskovcov; predpokladá sa, že išlo o sieťovú klenbu.

Hradná kaplnka sv. Alžbety na Spišskom hrade

Pôvodný jednopodlažný priestor hradnej kaplnky s emporou, slúžiaci na súkromnú zbožnosť hradného panstva, so vstupom na západnej strane, v 17. storočí zmenil svoju funkciu na pohrebnú kaplnku. Do podlahy bola vyhĺbená krypta, ktorú prekrývala dodnes zachovaná pieskovcová platňa. Na južnej strane mala kaplnka pristavaný priestor sakristie z 1. polovice 17. storočia. Pravdepodobne pri tejto úprave bol exteriér kaplnky vyzdobený sgrafitovou výzdobou.

V roku 1638 sa uskutočnil inventúrny súpis vybavenia hradných interiérov, podľa ktorého sa v kaplnke nachádzalo päť oltárov, šesť tabuľových obrazov, dvanásť drevorezieb a štrnásť obrazov na plátne.

V rámci obnovy pamiatky bola kaplnka zastropená a čiastočne bol rekonštruovaný systém klenbových prípor. V jej interiéri sú inštalované exponáty sakrálnej povahy pričom kaplnka slúži i svojmu pôvodnému, duchovnému účelu.

Súčasťou expozičných priestorov sú i ukážky dobových interiérov – mučiarne, stredovekej kuchyne, spálne, kúpeľne ako aj zbrojnice. Tieto všetky interiéry sú turistom prístupné.

Originálne suveníry zo Spišského hradu

Spišský hrad sa stal vyhľadávaným turistickým objektom, o čom svedčí každoročne sa zvyšujúci počet jeho návštevníkov. Atraktivitu hradu znásobuje aj možnosť odniesť si z hradu originálny suvenír. Aký?

Správnovia Spišského hradu si dali vyrobiť svoje vlastné pivo s originálnou potlačou – jedinečný suvenír a darčekový predmet, ktoré predávajú vo svojich priestoroch turistom, ktorí hrad navštívia.

Tip na článok: Frizzante White a Rose: víno v plechovke s vlastnou potlačou

Spišský hrad – originálny suvenír
Spišský hrad – originálny suvenír

Takéto jedinečné pivo upúta pozornosť zákazníka a ten si odnesie domov originálny suvenír zo Spišského hradu.

Spišský hrad – originálny suvenír
Spišský hrad – originálny suvenír

Tip na článok: Ako vyrobiť svoje pivo s vlastným dizajnom?

Zaujal Vás tento nápad vyrobiť si vlastné pivo pre obchod so suvenírmi? Mali by ste aj Vy záujem vyrobiť si vlastný nápoj s originálnym dizajnom? Ak áno, viac informácii získate na www.wrcsr.sk alebo www.moja-plechovka.sk

Zdieľať článok

shares